Najlepší dar, ktorým môžete obdarovať svojich starých rodičov, sú spomienky na mladosť, ktoré môžu obohatiť aj súčasného čitateľa. Prozaické dielo Gabriely Spustovej Izakovičovej Prsteň mojej (starej) mamy sa takýmto darom môže stať. Autorka využila spomienky svojej mamy na jej detstvo a detstvo svojho manžela v čase druhej svetovej vojny a po nej. Na základe spomienkového sujetu vystavala dielo, ktoré sa pohybuje na rozhraní životopisného románu a literatúry faktu. Čitateľa dovedie do malebných podkarpadských dediniek Suchá nad Parnou, Košolná a Dlhá, či do neďalekej Trnavy. Cez zorné pole detí a ich rodičov sa ponoríme do príbehov obyčajných dedinských ľudí. Cez zážitky hlavných hrdinov Martušky a Vincka sa ponoríme do celkom iného sveta než aký máme možnosť zažiť dnes, keď boli ešte potoky plné rýb, lúky plné kvetov, nebo plné hviezd. No prežijeme s nimi aj mnoho nedostatku, ohrozenia života a povojnových zmien. Do stránok tejto knihy sa už začítalo množstvo ľudí, prečítali ju vraj „na jeden hlt“...