K jasličkám cez zadné dvere? Nie každý si trúfa „na veľké dvere, na bránu“. Niekedy sa zdajú byť bežné prístupy k jasličkám aj trochu vychodené. A predsa jestvuje tichá túžba za tým, čo naznačujú jasle, Vianoce. Klaus Hemmerle stále hľadal nové prístupy ku kľúčovým slovám Vianoc. Priblíženie sa z neobvyklých strán, zo zadných dvier, aby tak azda umožnil nový prístup k Dieťaťu a v ňom aj k skrytému Bohu a ľuďom. Vianočné slová, použité v slovnej hre, začínajú nanovo hovoriť: Slovo a mlčanie, zostup a vstup, Dieťa a nový začiatok, svetlo a tma, hviezda a srdce. Sú to kľúčové slová nielen pre sviatok Ježišovho Narodenia, ale pre náš osobný, medziľudský a spoločenský život. Lebo ten, kto sa tu stal človekom, Dieťaťom, prišiel pre všetkých, pre každého jedného, pre svet ako celok, pre nový, iný svet. Texty, reflexie, úryvky z listov a kázní, ktoré boli zozbierané do tejto knihy môžu otvoriť náš pohľad na osobitnú Božiu „stratégiu zadných dvier“. Zdá sa, že mal záľubu prekvapiť nás, ísť nám na cestách naproti, čo sme nikdy a nikde neočakávali alebo nepokladali za možné. Má rád malú cestu, cestu nadol. Priťahuje ho tam, kde ešte alebo už nie je, kam „vlastne“ vôbec nepatrí. Lebo chce byť tam, kde sme my. Klaus Hemmerle (3. apríla 1929, Freiburg – 23. januára 1994, Aachen), nemecký teológ a filozof, majster myšlienky a slova. Pôsobil ako riaditeľ Katolíckej akadémie v arcidiecéze Freiburg a ako univerzitný profesor fundamentálnej teológie a filozofie náboženstva v Bochume a vo Freiburgu. V roku 1975 bol vymenovaný za biskupa v Aachene. Vo svojich kázňach, prednáškach a rozhlasových zamysleniach prejavoval mimoriadny dar jazyka a schopnosť originálnou hrou so slovami obracať pozornosť poslucháčov a čitateľov na Božie slovo.